Dva dôležité dni pre budúcnosť Bratislavy

Bratislava momentálne tvorí strategický dokument, ktorého súčasťou je vízia, ako bude vyzerať v roku 2030. Tento strategický dokument je nazvaný Bratislava 2030 a posledný rok a pol na ňom pracujú odborníci z interného aj externého prostredia v 12 pracovných skupinách v oblastiach ako je mobilita, životné prostredie, územný rozvoj, ekonomický rozvoj, apodobne. Každý cieľ,vízia aj návrh opatrení sa netvoria za stolom, ale prostredníctvom dialógu s odbornou verejnosťou, mestskými časťami, poslancami ale aj širokou verejnosťou 

V pondelok 27.9. a vo štvrtok 30.9.2021 sme mali možnosť prostredníctvom online streamu na youtube MIB počuť víziu a ciele v jednotlivých oblastiach, ktorú predstavili vedúci pracovných skupín. Následne prebiehali okrúhle stoly s rôznymi aktérmi v danej oblasti či už z verejnej alebo súkromnej sféry.

O čom sa rozprávalo za okrúhlymi stolmi a ako nám to pomôže pri tvorbe finálneho výstupu, ktorý by mal byť predložený na hlasovanie mestského zastupiteľstva
v polke novembra?
 

V oblasti územného rozvoja sa načala téma metropolitného regiónu, na ktorom sa pracuje a má dve úrovne  jedna je tá koncepčná, kde mesto vyjadrí predstavu, ako by mal metropolitný región fungovať a druhá je tá politická, kde spadá príprava legislatívy a rozdelenie kompetencií a silnejšie postavenie Bratislavy na legislatívnej úrovniTiež sa načala téma zahusťovania mesta ekologicky a sociálne vhodným spôsobom.  

Pozrite si záznam z Metropolitného fóra VI

Pri viacerých témach sa objavila potreba silnejšej spolupráce mesta a mestských častí. V kultúre na to bolo poukázané cez príklad knižníc mesta a knižníc mestských častí. Benefitmi tejto spolupráce by bolo napríklad jednotné členstvo alebo jednoduchšia realizácia kultúrnych podujatí. V kultúre sa tiež poukázalo na potrebu vnímať aj mimovládne kultúrne organizácie ale aj príslušníkov nezriaďovanej kultúry ako podhubie a myslieť na nich pri celkovom kultúrnom pláne.  

Aj v oblasti cestovného ruchu bude nutná užšia spolupráca mesta a mestských častí, no okrem toho padol dôraz aj na cezhraničné spolupráce, čo by mohlo pomôcť navýšiť rozpočet v tejto sfére. 

Spoluprácu nielen mesta a mestských častí ale aj súkromného a verejného sektora vnímali účastníci okrúhlych stolov ako dôležitý bod v oblasti technickej infraštruktúry. Aby sa dali jednoduchšie koordinovať rozkopávky, mali by byť informácie o plánovaných aktivitách aktérov nielen dostupné na jednom mieste ale aj pochopiteľné pre bežného človeka.   

V oblasti športu a vzdelania sa diskutujúci zhodli na dôležitosti manuálu verejných priestorov alebo školských dvorov za účelom verejných športovísk. Tak, ako cyklodoprava, aj celá športová infraštruktúra potrebuje centralizáciu na „jedného pána“. Zároveň, pri tvorbe športovej infraštruktúry musíme myslieť na inkluzívne športoviská pre všetkých obyvateľov, vrátane najzraniteľnejších skupín. 

Meniaca sa klíma šla prierezovo cez takmer všetky témy ako primárny problém. Hovorilo sa o potrebe dostať zmenu klímy do územného plánu, nakoľko bude potrebné flexibilne a koordinovane zasahovať aj vzhľadom na už dnes dostupné dáta o tepelných ostrovoch. Dostávať zeleň tam, kde sa s ňou kedysi vôbec nerátalo a komunikovať kroky na ochranu pred extrémami počasia (varovný systém). Taktiež sa spomenula potreba viac informovať a zapájať občanov do adaptačných opatrení.

V oblasti rozvoja inštitúcii vznikol dopyt po vytvorení inštitútu inovácií, ktorý by zastrešoval aj spoluprácu mesta, akademického sektora a biznis sektora po vzore iných metropol. 

Zaujímavá diskusia vznikla pri mobilite o krivke využívania osobnej automobilovej dopravy a o predpoklade jej poklesu. Jeden z názorov bol, že táto krivka bude mať tendenciu klesania vtedy, až nastane prísnejšia regulácia parkovacej politiky. Dôležitá bola aj téma regulovaného parkovania, efektívneho budovania segregovaných cyklotrás či budovanie TIOPov. Otázkou bolo aj riešenie Hlavnej stanice. 

Veľká diskusia tiež vznikla ohľadom spolupráce mesta s mestskými časťami v otázke sociálnej oblasti a ako viesť dialóg so sociálnymi komisiami na mestskej časti a volenými zástupcami. Riešenie je štatút hlavného mesta, v ktorom sa upravovali články venované sociálnym veciam – vzťah mestských častí a hlavného mesta, ako aj vzťah medzi strategickými dokumentmi. Diskusia prišla aj na budovanie nájomného bývania a bývania ľudí bez domova (housing first) alebo tiež na lepšie služby pre cudzincov a jazykovú dostupnosť informácií. 

Pozrite si záznam z Metropolitného fóra VII

A čo teda budú ďalšie kroky?  

Všetky výstupy, z ktorých čerpali prezentácie na metropolitných fórach v pondelok a vo štvrtok sú už teraz k dispozícii na nahliadnutie na našej stránke. Každá téma má vlastný pdf dokument ktorý obsahuje ciele, výzvy a opatrenia, a rovnako je na tej istej webstránke vytvorený formulár na pripomienkovanie jednotlivých kapitol. Pripomienkovanie je možné do 15. októbra a je dostupný tak pre odborníkov, ako aj pre širokú verejnosť.  

V súčasnosti prebieha súbežne odborná oponentúra a zbieranie pripomienok k cieľom od širokej verejnosti, ktoré boli predstavené na metropolitných fórach. Po finalizácii poputuje prvá “pracovná” verzia” na prerokovanie na mestské zastupiteľstvo. Finálny program hospodárskeho a sociálneho rozvoja sa očakáva v druhej polovici 2022. 

Ďalšie články

Metropolitné fórum Bratislava 2030

Metropolitné fórum Bratislava 2030

Poďte s nami tvoriť budúcnosť Bratislavy Už od roku 2019 skupina odborníkov tvorí plán, ako bude naše mesto vyzerať v...

Zdravé zelené mesto

Zdravé zelené mesto

Obyvateľky a obyvatelia Bratislavy už dnes pociťujú dopady klimatických zmien vo svojich životoch. Extrémy počasia,...